Ke? sa pes smeje

Daniel Hevier o knihe Ke? sa pes smeje:

"Ke? sa pes smeje, musí to by? zákonite psina? Ke? niekto ?íta knihy, musí to by? zákonite ?udák? Ke? niekto napíše knižku pre mladých, musí to by? zákonite nuda? Juraj Šebesta je zaujímavý ?lovek: nie?o už v živote prežil, a verí v osved?ené hodnoty, dokonca je presved?ený o sile slova, literatúry, príbehu... Na druhej strane nezabudol na svoje detstvo a dospievanie. A ?o je najdôležitejšie: pozorne sleduje dospievanie mladých ?udí, ktorí sú okolo neho... Preto môže hovori? ich jazykom bez toho, aby to pôsobilo trápne. V tejto knihe chýbajú napríklad mäk?ene v niektorých slovách, najmä po ?. Ale mnohé ?alšie nechýba: napríklad humor, vtip, irónia (ba aj sebairónia, ?o je ešte ?ažšie), kritický odstup od dospelých, ale aj od svojej generácie, revolta. Ale nechýba ani láska, romantika (dobre zamaskovaná), h?adanie bezpe?ia a svojho miesta v živote.

Mladý hrdina Tomáš je navonok niekedy cynickým chlapcom, ktorý svoju zranite?nos? a citlivos? ukrýva za jazykovú drsnos? a silácke gestá. Šebestovi sa podarilo vykresli? nielen jeho, ale aj ostatné postavy tejto prózy ako živé, neschematické typy, v ktorých sa nájde ur?ite mnoho ?itate?ov tejto knihy."