Gottes Linie ist niemals gerade

Kvalitný preklad zbierky Ľubľana obohacuje kontext našej literatúry o osobitú výpoveď poetky, ktorá kráča inak, ako jej to predpisuje literárna tradícia.

Slovinská spisovateľka Meta Kušar nenašľapuje na „míny androcentrizmu“, ale si hľadá vlastný (nie mužmi diktovaný) spôsob zápisu. To všetko bez toho, aby rapkala feministické frázy.

Je feministická v neskreslenom zmysle tohto slova: nepredkladá nám superhrdinky a antihrdinov ani nestavia svoj motivický inventár a poetiku na zjednodušenom negovaní „mužského“ elementu. Zato vedome odráža svoju rodovosť, nazerá na javy a život z perspektívy ženy, kriticky poukazuje na budovanie kultúry „po meči“; pri súčasnom reflektovaní potreby ženského rodopisu a iného zosieťovania civilizácie.

Simultánny spôsob autorkinho uvažovania...