Špitzer, Juraj

Juraj Špitzer (* 14. august 1919, Krupina – † 11. október 1995, Bratislava) bol slovenský literárny historik a publicista.

V roku 1938 začal študovať medicínu v Prahe, pre svoj židovský pôvod však bol internovaný na dva roky v zbernom koncentračnom tábore Nováky. Zúčastnil sa SNP, bol veliteľom židovskej partizánskej jednotky. Po vojne študoval filozofiu a francúzštinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Bol šéfredaktorom Kultúrneho života, tajomníkom Zväzu československých spisovateľov. Po r. 1969 bol zo spisovateľskej organizácie vylúčený, prepustený zo zamestnania, mal zákaz publikovať.

Autor noviel: Biele oblaky, Patrím k vám, Letná nedeľa. Napísal scenáre k filmom: Posledný návrat, Zaprášené histórie, svedectvo o koncentračnom tábore Nováky Nechcel som byť Žid. Krátko po smrti vyšiel knižný súbor: Svitá, až keď je celkom tma, kde Špitzer hĺbkovo spracoval problematiku tzv. židovskej otázky a holokaustu a venoval sa fenoménu moci a násilia od začiatkov dejín po dnešok.

životopis

# Filmový

scenárista:

1968 Niet inej cesty (námet, scenár)

1962 Výlet po Dunaji (námet, scenár)

1958 Posledný návrat (námet, scenár)

# Spisovateľ:

Nechcel som byť žid, Kalligram, Bratislava 1994

Letná nedeľa 1991

Svitá, až keď je celkom tma

# Ľavicový

intelektuál, publicista:

"Ak som v rokoch 1939-1940 vstúpil do strany, nemohol som tušiť, že riadenie spoločnosti môže takto degenerovať, tým menej, že ide o import inde už osvedčený, ktorý našiel v našich končinách vďačnú pôdu. Nemohli sme to tušiť, my všetci, ktorí sme videli v komunizme "novú hviezdu“. Všetko, čo sme v európskej kultúre považovali za hodnotné, bolo protifašistické a nám sa zdalo prirodzené, že je to zároveň socialistické. Škvrny na slnku sme nebrali na vedomie, hoci boli viditeľné už dávno... Intelektuáli prijímali socializmus a tým aj obranu škvŕn na slnku z odporu proti fašizmu, sotva preto, že by si boli preštudovali Marxov kapitál. Teda skôr mravne, pre ilúziu slobody a slobodnej kultúry."

(Juraj Špitzer: Milý Fedor. List z roku 1991, uverejnený OS 1997)

Špitzer zakotvil v Literárnovednom ústave SAV. V 60. rokoch pôsobil ako šéfredaktor Kultúrneho života a v Prahe ako tajomník spisovateľskej organizácie. V Ústave slovenskej literatúry s prestávkami až do roku 1970. Osobitou kapitolou v jeho živote bola určite príprava 4. zjazdu československých spisovateľov v roku 1967, ktorý býva hodnotený ako "prvý organizovaný výbuch proti skostnatenému režimu“ a súdruhovia ho zaň brali na zodpovednosť. Preto musel na začiatku normalizácie odísť z pracoviska i verejného života. Od roku 1970 až do svojej smrti bol nezamestnaný. Koncom rokov šesťdesiatych ešte pripravil do tlače knihu Nechcel som byť Žid (autobiografická reflexia o Slovenskom štáte, Povstaní), ktorá však k čitateľom došla až v roku 1994. Normalizácia ho odsunula na predčasný "dôchodok“. Vo svojej poslednej knihe historicko-filozofických úvah Svitá, až keď je celkom tma sa Juraj Špitzer opäť vracia k problematike židovstva ako súčasti histórie Slovenska. Jeho eseje však ďaleko prekračujú tému židovstva a holokaustu, keď oba tieto fenomény konfrontuje s dvoma totalitami, ktoré sa podieľali na likvidácii židovského obyvateľstva v strednej Európe - fašistická fyzicky a komunistická duchovne. V závere zaznieva nadčasové varovanie, že tí, čo vybranú skupinu pomáhajú likvidovať alebo sú pasívnymi pozorovateľmi, sa sami približujú k vlastnej likvidácii. Špitzer podľa všetkého definitívne precitol.

Quellen: Wikipedia, osobnosti.sk