Der Einhelfer

Ak sa knihy F. Kafku, M. Bulgakova ?i G. Orwella dajú poklada? za satiru, tak treba jedným dychom doda?, že ide o satiru s víziou. Satira s víziou predpokladá nielen ostré videnie, zmysel pre humor a duchaplnos?, ale rovnako aj istý systém chápania súvislostí, ktorý v románe drží pokope ohnivká re?aze pospájané princípom paradoxu. Aj štvrtá kniha a prvý román Petra Krištúfka (1973) na?iera do tejto stopy. Jej odviazaná obrazotvornos?, tak trocha prekvapivá v porovnaní s úzkostlivou estetizáciou videnia iných než zmyslových súvislostí dominujúcou v doterajšej tvorbe, je naozaj pozoruhodná. Znamená predovšetkým uvo?nenie nepoznaných autorských kapacít a následne i otvorenos?, v ktorej slovenská literatúra nie je až tak doma. Len si spome?me, ko?ko spoma?ujúcej symboliky ?i metaforiky bolo v knihách A. Bednára, V. Bednára, D. Tatarku, V. Miná?a ?i P. Karvaša a ko?ko pokusov o satiru v novšej tvorbe (vrátane tej, ?o sa usilovala o postmoderné superkonštelácie satiry) sa rozplynulo v humoreskoidných koketériách bez ukotvenia v aktuálnych filozoficko-sociologických súradniciach...