Drahoslav Pavel Machala

Drahoslav Pavel Machala
Schriftsteller, schrieb nichtfiktionale Literatur

* 16.11.1947 Zemianske Podhradie (Nemesváralja)
† 01.01.2015

In die neunklassige Grundschule ging er in Bošáca (Bosác), maturierte 1965 am Gymnasium "Milan Rastislav Štefánik" in  Nové Mesto nad Váhom (Neustadt/ Waag/Vágújhely). 1966 - 1971 studierte er Journalistik an der Philosophischen Fakultät der Comenius Universität in Bratislava (Pressburg/ Pozsony).

Po maturite najskôr pracoval ako stavebný a tlačiarenský robotník v Pozemných stavbách Trnava a potom v Tlačiarenských závodoch v Bratislave. Vzápätí bol tri mesiace na praxi v redakcii Kultúrneho života. Po skončení vysokej školy nastúpil na základnú vojenský službu do redakcie Armádneho rozhlasu v Prahe. Prvý post novinára nastúpil na oddelení kultúry vo Večerníku. Od roku 1978 sa stal redaktorom kultúrneho oddelenia týždenníka Nové slovo a od roku 1986 redaktorom kultúrneho oddelenia denníka Pravda. Od mája 1990 pracoval ako redaktor bratislavskej filiálky týždenníka Matice slovenskej Slovenské národné noviny. Od mája 1993 sa stal šéfreportérom denníka Republika. Jeho cesta potom viedla na pozíciu zástupcu šéfredaktora časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník a odtiaľ na post generálneho riaditeľa Národného literárneho centra v Bratislave.

tvorba

Prierez tvorbou:
Debutoval zbierkou ZHAVRANENÍ BRATIA (1975) o mravných problémoch mladej generácie. Po spoločnej ceste Európou s bratom Ivanom, vyšla kniha literatúry faktu REPORTÉR HEMINGWAY s podtitulom To pravé miesto (1980, 1990), kde esejisticky zobrazili novinárske aj literárne pôsobenie amerického spisovateľa v európskych krajinách. Tri novely v prozaickej knihe SÚKROMNÝ MOST (1984) predstavujú hľadanie rodinných stôp, poznanie, pocitový svet aj skúseností mladého Slováka z európskych krajín. Esejistické VETERNÉ TOPÁNKY I. (Kniha o Provence) (1988) sú objavovaním Provensálska na juhu Francúzska vo väzbe na kontakty slovenských kultúrnych osobností s týmto kútom sveta. Knihami ZLOMENÝ SEN (1994) o letcovi - generálovi Ottovi Smikovi, RYTIERI OBLOHY (1996, 1997, Cena E. E. Kischa) a NÁVRAT DO ITAKY (1998) o generálovi Jánovi Ambrušovi vzdal hold slovenským letcom, ktorí počas druhej svetovej vojny bojovali v Kráľovských leteckých silách (RAF) vo Veľkej Británii. OSAMELÝ VLK (1997) je výber z publicistiky reportéra. Celkom nový smer autora literatúry faktu otvoril knihou MAJSTRI SLOVA (2002, Perfekt), čo je objavná encyklopédia slovenských spisovateľov od Antona Bernoláka po Miroslava Válka. (Prémia J. M. Hurbana SNK, Najlepšia detská kniha Bibiána, prémia Literárneho fondu). Zápas o vznik Slovenskej republiky 1993, ale aj poznanie o politickom pôsobení predstavuje kniha literatúry faktu PREZIDENT GAŠPAROVIČ (2004). VETERNÉ TOPÁNKY II. (Kniha o Taliansku) , kniha ktorá vyšla roku 2004 si všíma kultúrne a historické vzťahy medzi Talianskom a Slovenskom, približuje najmä slovenské osobnosti (Štefánik, Dubček, Smrek, Žáry, Hečko), ktoré tieto vzťahy formovali, ovplyvňovali a rozvíjali.

Do tlače sú pripravené (2005) knihy ŠĽACHTICKÉ RODY a kniha VETERNÉ TOPÁNKY III. (Kniha o Rusku). Je autorom scenárov k dokumentárnym filmom o Ottovi Smikovi Stratený syn Slovenska (1994), o Vojtechovi Zamarovskom (Telemúza, 1995), o Romanovi Kaliskom (1996) a celovečerného 70 minútového dokumentu Reportér Hemingway (1998).
Zostavil viaceré príležitostné publikácie:
Na Streche sveta (1983), Živá voda - o pamätnej vychádzke štúrovcov na Devín (1985), Kapolkov chodník – Pocta Belovi Kapolkovi (spolu D. Mikolajom, 1995), Vzduch našich čias (1996), Pocta kamarátovi (1997), Zlatá fantázia – náš druhý domov (2002).

Quelle: www.osobnost.sk