Ich bin schon aus dem Kampf entlassen

In den siebziger Jahren wurde Ludvík Vaculík gefragt, wie er sich eigentlich fühlt und er antwortete: "Ich kann nicht klagen. Ich habe niemanden, der zuhört." Tú vetu pritom vyslovil človek, ktorý sa občianskymi postojmi, verejnými výzvami, publicistickými či umeleckými textami už desaťročia brilantne a nekompromisne vyslovuje k aktuálnym problémom spoločenského diania. Slávny spisovateľ, považovaný za jedného z najvplyvnejších českých mysliteľov, bude v nedeľu hosťom verejnej diskusie Anasoft litera festu v štúdiu Slovenského rozhlasu v Bratislave a na druhý deň sa predstaví na Žilinskom literárnom festivale.

Našťastie ste sa tohto svojho bonmotu nikdy nedržali. Oplatí sa sťažovať, aj keď nie je komu?

„To je dokonca účinná literárna metóda. Človek píše sťažnosť, no keďže nemá komu, dáva mu to slobodu, pretože sa toho, komu sa sťažuje a na koho sa sťažuje, nemusí báť. A tak, keď som prežíval niečo kritické, písal som si to. Nie ako rukopis, teda úplne voľne, nehľadiac na to, či sa to môže, alebo nie.“