Janovic, Tomáš

Tomáš Janovic

wurde 22. 5. 1937 in Bratislava geboren. Er hat Slowakische Sprache und Geschichte an der Universität Komensky in Bratislava studiert. Seit 1954 schrieb er in der satirischen Zeitschrift "Rohá?" und später wurde er dort Redaktor. Zur Zeit lebt er als freier Schriftsteller. Zu seiner frühesten werken gehört der Gedichtband aus dem Jahr 1959 „Život je biely holub“ (Das Leben ist eine weisse Taube). Weitere Werke sind Epigramsammlungen: 1962 „Epigramatika“ (Epigramatik), 1966 „Podpisy analfabetov“ (Unterschriften der Analphabeten). Aus dem Jahr 1987 stamm die Anthologie der tschechischen Satire „Kniha s?ažností“ (Das Beschwerdebuch). Janovic ist insgesamt Autor von 20 Bücher.

Narodil sa 22. mája 1937 v Bratislave. Vyštudoval slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte v Bratislave. Píše pre dospelých a pre deti v Bratislave a na písacom stroji).

Vydal knihy pre dospelých:

Život je biely holub(1959)Epigramatika (1962)Podpisy analfabetov (1965)Posledná večera (1969)Óda po zet (1983)Ko/z/mické piesne (1986)Moje najmilšie hriechy (1991)Smutné anekdoty (1993)Najsmutnejšie anekdoty (1995)Ruka Majstra (1997)Okrídlená klietka (1998, spolu s Pavlom Vilikovským)Zoči-voči (1999, spolu s Milanom Lasicom)Dostal rozum (2001)Nikoho nezabije (2003)Je taký (2004)

Pre deti napísal knihy:

Neukradni tri vajcia (s Mariánom Vanekom, 1968)Rozprávkové varechy (1975)Dín a Dán (1977)Drevený tato (1979)Jeleňvízor (1982)Snehuliaci (s Vladom Bednárom, 1985)Kráľovná krásy (1993)

JANOVIC Tomáš, * 22. 5. 1934 Bratislava, aforista a epigramatik, básnik, textár, tvorca literatúry pre deti, autor rozhlasových, televíznych a divadelných hier, prekladateľ. Na Filozofickej fakulte UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a dejepis (1954-60). Od r. 1954 prispieval do humoristického časopisu Roháč, 1960-91 tam aj pracoval ako redaktor. Odvtedy v slobodnom povolaní.Hoci sa od počiatku svojej literárnej tvorby profiloval ako humorista a satirik, debutoval zbierkou lyrických básní Život je biely holub (1959), v ktorej reaguje na svoje vojnové detstvo. Knihy Epigramatika (1962) a Podpisy analfabetov (1965) sú zbierkami aforizmov, epigramov a bájok, v ktorých výsledný efekt ironického, až sarkastického spochybnenia dosahuje prostredníctvom aktualizácie známych faktov, frazeologických spojení a výrokov, založenej na asociačnej hre s významovou a zvukovou stránkou slov. V knihe próz, aforizmov a dialógov Posledná večera (1969) sa satirický výsmech stupňuje až do krutej absurdnosti. V zbierkach aforizmov a anekdot Moje najmilšie hriechy (1991), Smutné anekdoty (1993), Najsmutnejšie anekdoty (1995), Ruka majstra (1996) pokračuje v mapovaní ľudských neduhov v novej politickej situácii. V zbierke veršov pre deti Malá samoobsluha (1963) a v rozprávkach (Ne)ukradni tri vajcia (1968, spoluautor Marián Vanek) experimentuje na úkor detského adresáta. Kvalita satirickej trilógie Rozprávkové varechy (1975), Dín a Dán (1977), Drevený tato (1979) – súborne Drevený tato a jeho rozprávkové varechy (1982, Dřevěný táta a jiné básně, č. 1984) – však vyplýva práve z partnerstva autora s detským čitateľom. Dosahuje ho takými prostriedkami ako komický nonsens, spojenie veršov a prózy, sebaironizovanie autora v úlohe otca dvoch dcér. Je autorom viacerých leporel, z češtiny preložil výber z poézie J. Čejku Čítanie z ruky (1988) a zostavil antológiu českej básnickej satiry Kniha sťažností (1987).Ďalšie diela: knihy epigramov a aforizmov Óda po zet (1983), Ko(z)mické piesne (1986); verše pre deti Zakopol som o kalamár (1973), Jeleňvízor (1982), Kto sa nehrá, z kola von (1986), Kráľovná krásy (1993); aforistická časť spoločnej knihy s P. Vilikovským Okrídlená klietka (1998) a spoločnej knihy s Milanom Lasicom Zoči-voči (1999). + Dostal rozum (2001); Nikoho nezabije (2003)