Was ist zwischen dem ersten und zweiten Glas Wodka

Čo je medzi prvým a druhým pohárom vodky

Fajnových štyridsať percent

FOTO - TASR

Etymológia môže byť často mätúca a v skutočnosti nemusí nič vysvetľovať. A už vôbec nie, ak za slovom ležia komplexné významové vrstvy, od všednej rutiny po rituálne sacrum. Nemci tomu napríklad hovoria šnaps, ale sotva by sa to dalo rozumne spätne odvodiť od nejakého iného slova. Ruské slovo vodka je však jednoznačne zdrobneninou vody, vodička. Tí Rusi (a tvoria prevažnú väčšinu), ktorí jej hovoria láskyplne vódočka, teda stupňujú zdrobneninu až na zdrobneninu na druhú.

Celkom iného pôvodu je ukrajinské slovo horilka, pochádza zo slovesa hority, čiže páliť, takže je to priamy ekvivalent slovenskej pálenky a zahŕňa alfu a omegu celého šnapsového cyklu: technológiu výroby aj fyziológiu použitia. Ukrajinské a ruské označenie dokopy dáva indiánsku "ohnivú vodu". Každopádne ide u ruskej vodky aj ukrajinskej horilky o dámy, obe sú ženského pohlavia a najlepšie sa cítia v mužskej spoločnosti. Keď Nemci hovoria "der Wodka", je to nedorozumenie, gramatický nesúlad kultúr.

Len dobre spievať

Učení Rusi ubezpečujú, že vzorec vodky vybádal geniálny ruský chemik Mendelejev, svokor básnika Alexandra Bloka a popri tom aj objaviteľ periodickej sústavy prvkov. Podľa Mendelejevovej poučky musí byť vodka štyridsaťpercentná. Každá odchýlka, zvýšenie aj zníženie podielu alkoholu škodí zdraviu. Nemám dôveru k nápojom, ktoré majú 38 percent alebo, dajme tomu 45. Slepo verím Mendelejevovým záverom, aj keď neviem celkom iste, či sú naozaj jeho.

Po viacerých desaťročiach, v ktorých sme prináležali k všetkému možnému, hlavne ruskému imperiálnemu útvaru, sa Ukrajina nechcene ocitla v tieni ruskej kultúry. Celý svet vie, že vodka je nepostrádateľným atribútom ruského spôsobu života, niekedy dokonca jeho symbolom. Slovné spojenie Russian Vodka sa už tak vžilo, až je to takmer tautológia. Zato fenomén Ukrainian Horilka je stále neprebádaný a ukrytý pred svetom.

Pitie horilky je nepochybne rituálom, medzi prvým a druhým pohárom smie byť len čisto symbolická pauza. Ako hovorí jedno ukrajinské porekadlo, nemala by medzi nimi ani guľka presvišťať. Po treťom pohári si môžete zapáliť prvú cigaretu. Po šiestom alebo siedmom sa začínajú rozprávať oplzlé vtipy a nahlas sa na nich rehotať. Po deviatom sa začína spievať.

Základný rozdiel medzi dvomi národnými pitnými modelmi - ukrajinským a ruským - spočíva v tom, že Rusi zájdu do krajnosti ešte o čosi ďalej.

Ak je horilka pre Ukrajincov len prostriedok, ako sa dostať do nálady, tak Rusi vo vodke hľadajú dokonalé splynutie s absolútnom a ponorenie do najhlbších existenciálnych priepastí. Ukrajinci chcú jednoducho len dobre jesť a spievať (to posledné je pre nich to isté ako dýchať), no Rusom ide o to, spoznať Pravdu, čiže prerezať si žily alebo v neznesiteľnom návale náhleho osvietenia roztrieskať blížnemu lebku. Ukrajinci ku každému poháru pálenky niečo zjedia, niečo výživné a intenzívne, napríklad slaninu. Rusi k pitiu nejedia nič, len z času na čas privoňajú k chlebu - podľa nich je to vyhadzovanie peňazí, jesť spolu s vodkou. Nemá to chutiť, ale účinkovať. A na to je tým väčšia šanca, čím menej sa je. Keď to zovšeobecníme, dá sa povedať, že v ukrajinskom prípade ide o prostriedok, ale v ruskom o účel sám.

Preto tiež Rusi považujú za nemravné byť v prípade vodky vyberavý alebo ju ofrfliavať. Ako vždy znovu a dokola zdôrazňujú, vodka môže byť len "dobrá" a "veľmi dobrá", tretia možnosť neexistuje. Štatistika úmrtí a prípadov ťažkej otravy vodkou nižšej kvality, čiže tou "dobrou" a "veľmi dobrou", je ako ruské národné martyrológium. A tým, že ide o náboženstvo (a pre Rusov to nie je nič iné), pribúdajú do spoločenstva svätých martýrov každoročne státisíce ďalších.

Horilka je čosi iné

Ukrajinský alkoholický priemysel sa v priebehu posledného desaťročia vydal otvorene pôžitkárskou a svetskou cestou: boli vyvinuté najrozličnejšie sorty (je ich už vyše tisíca a len výpočet ich názvov by vydal na monumentálne dielo barokovej poézie) a tvoria sa nové a nové chuťové kombinácie. Už len tá ostro-sladká kombinácia korenia a medu u jednej z najobľúbenejších značiek! Moji moskovskí priatelia - takí, čo nasiakli skazeným európskym liberalizmom a odvrátili sa od stáročných ruských národných hodnôt - ma preto zvyknú vždy prosiť, aby som im priniesol fľašku-dve ukrajinskej horilky. Hoci nosiť vodku do Moskvy na prvý pohľad vyzerá ako nosiť ryžu do Šanghaja.

Ale len na prvý pohľad. Pretože vodka je jedno, a horilka čosi celkom iné. Dnes môžeme vychádzať z toho, že proces kultúrnej divergencie je ukončený a my máme do činenia s celkom iným druhom nápoja. Alebo - v zhode s kategóriou gramatického pohlavia - s dvomi sestrami z tej istej rodiny štyridsaťpercentných. Spája ich nanajvýš hrozba, že budú postupne vytlačené hlavne v bežnej konzumácii mládeže frontálnym náporom piva a slabých alkoholických bublinkových ničotností, globalizátorských ginov s tonikom a brandy - kolou. Nechcem kuvikať, ale táto tendencia v poslednej dobe naznačuje, že prestíž tak vodky, ako aj horilky medzi mládežou upadá.

Ak by sa táto tendencia mala presadiť, potom, za predpokladu, že sa toho dožijeme, budeme o niekoľko desaťročí konfrontovaní s netušenou civilizačnou kataklizmou - totálnym vytriezvením Slovanov.

Jurij Andruchovyč (1960) spisovateľ. Žije v Ivano-Frankivsku. Je autorom kníh Moskoviáda, Perverzia, Dvanásť obručí. Spolu s Andrzejom Stasiukom vydal knihu esejí Moja Európa. V slovenskom preklade vyšiel jeho román Rekreácie.

JURIJ ANDRUCHOVYČ