Stanislava Chrobáková Repar

Stanislava Chrobáková Repar, geboren am 5. Mai 1960, ist eine slowakische und slowenische Schriftstellerin, Übersetzerin, Literaturkritikerin und -wissenschaftlerin. sie ist auch eine Herausgeberin, Redakteurin und Verlegerin. Sie studierte Philosophie, Ästhetik und Literaturwissenschaft, schreibt zweisprachig auf Slowakisch und Slowenisch, sie wohnt sowohl in Bratislava als auch in Ljubljana, seit 2016 auch im finnischen Rauma, seit 2001 lebt und arbeitet sie freischaffend. Bisher hat sie 26 Bücher aus dem Slowakischen und aus dem Slowenischen übersetzt und umgekehrt, außerdem hat sie 26 eigene Bücher in verschiedenen Genren, wissenschaftliche Monographien und Fachexpertisen geschrieben. Unter den neusten Werken sind: Bielym atramentom: feministická literárna kritika a gynokritika [Mit oaner woaßen Tinten: feministische Literaturkritik und Gynokritik (Bratislava, Aspekt 2019), Iniciacije ali književnost onkraj vidnega [Initiation oder Literatur jenseits des Sichtbaren] (Závod, Fraktál 2018) und den Gedichtband Rauma Blues (Ľubľana, Apokalipsa 2018). In der Slowakei gründete sie 2018 die Literaturzeitschrift (vierteljährlich) Fraktál mit dem Untertitel: Literatúra horizontálne a vertikálne [Literatur horizontal und vertikal], vorher arbeitete sie bei den Zeitschriften Romboid und Apokalipsa. Sie schreibt für das Radio Devín in der Slowakei und das Radio Ars in Slowenien, in ihren Reflexionen geht si eden Fragen nach der Stellung der Kulur in der Gesellschaft und der Problematik der geschlechtlichen Assymetrie in der Literatur nach. Im Druck sind zwei neue Bücher: DiaGnóza L: Cesta okolo hlavy – básňou & Kníhkolotoč [DiaGnose L: eine Reise um den Kopf – als Gedicht und als Bücherkarussel] (Závod, Fraktál 2020) und Balans (epistolae, torzá) (Bratislava, LIC 2020).

■ Stanislava CHROBÁKOVÁ REPAR (1960) ■ je slovenská a slovinská spisovateľka, prekladateľka, literárna kritička a vedkyňa, tiež editorka, redaktorka a vydavateľka. Vyštudovala filozofiu, estetiku a literárnu vedu, píše dvojjazyčne v slovenčine aj slovinčine, žije medzi rodnou Bratislavou a Ľubľanou, od roku 2016 aj fínskou Raumou, od r. 2001 žije a pracuje ako freelancerka. Doteraz preložila 26 knižných titulov – zo slovinčiny do slovenčiny a vice versa, v origináloch publikovala 26 kníh rozličných žánrov, vedeckých monografií a odborných expertíz. Z jej najnovších diel: Bielym atramentom: feministická literárna kritika a gynokritika (Bratislava, Aspekt 2019), Iniciacije ali književnost onkraj vidnega (Závod, Fraktál 2018) a básnická zbierka Rauma Blues (Ľubľana, Apokalipsa 2018). Na Slovensku založila a od roku 2018 vedie literárny štvrťročník Fraktál s podtitulom: Literatúra horizontálne a vertikálne, predtým pracovala v časopisoch Romboid a Apokalipsa. Píše pre rádio Devín na Slovensku aj rádio Ars v Slovinsku, v reflexii sa intenzívne venuje otázkam spoločenského postavenia kultúry a problematike rodových asymetrií v literatúre. V tlači sú dve jej nové knihy: DiaGnóza L: Cesta okolo hlavy – básňou & Kníhkolotoč (Závod, Fraktál 2020) a Balans (epistolae, torzá) (Bratislava, LIC 2020).

(dlhšia informácia)

■ Stanislava CHROBÁKOVÁ REPAR (nar. 1960 v Bratislave) ■ je slovenská a slovinská spisovateľka, prekladateľka, literárna kritička a vedkyňa, tiež editorka, redaktorka a vydavateľka. Vyštudovala filozofiu a estetiku na Filozofickej fakulte Univerzite Komenského (1984), doktorát z literárnej vedy získala na Ústave slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied (1995), za docentku literatúry sa habilitovala na Univerzite v Novej Gorici v Slovinsku (2010). Na Slovensku pomáhala zakladať nezávislú spisovateľskú platformu pred rokom 1989 i po ňom, neskôr vystúpila zo všetkých spisovateľských združení. Pracovala ako vedecko-výskumná pracovníčka na FF Univerzity Komenského a v ÚSlL SAV, od roku 2001 žije, pracuje a tvorí ako freelancerka medzi Bratislavou a Ľubľanou, od r. 2016 aj fínskou Raumou.

V Ľubľane po celý čas intenzívne spolupracuje s vydavateľstvom KUD Apokalipsa, ako výskumníčka externe spolupracovala s FF Univerzity v Ľubľane, Peace Institute Ljubljana, Ministerstvom kultúry Slovinskej republiky a prednášala na UNG. Je spoluzakladateľka medzinárodného projektu „Časopis v časopise“ (2002) a Ženského odboru Slovinského centra PEN Mira (2013), členka Spolku slovinských spisovateľov a Slovinského centra PEN, príležitostne píše pre Radio Ars (SI) a Rádio Devín (SK). V roku 2016 pracovala na Slovensku ako šéfredaktorka literárneho mesačníka Romboid, po nezhodách s vydavateľom v r. 2017 založila občianske združenie Fraktál a v r. 2018 aj rovnomenný literárny štvrťročník, ktorý odvtedy sama vedie.

Je intenzívne činná organizačne aj edične, spolu/zostavovateľka a ko/editorka mnohých antológií a výberov slovenskej a slovinskej literatúry doma aj v zahraničí (USA, Mexiko, Veľká Británia, Slovinsko, krajiny bývalej Juhoslávie a Vyšehradskej štvorky, Rumunsko  a i.) prekladateľka literatúry a filozofie z aj do slovenčiny. Doteraz preložila 26 knižných titulov, naposledy jej vyšli výbery z poézie Srečka Kosovela, Štefana Strážaya, Maje Vidmar a Barbary Korun, špeciálne slovinské číslo časopisu Filozofia, ucelené bloky v časopisoch Revue svetovej literatúry, Romboid, Fraktál, Acta Kierkegaardiana a Glosolália. Za preklad diela Barbary Korun: Prídem hneď a iné básne získala prémiu Ceny Jána Hollého za umelecký preklad (2019).

Píše v slovenčine aj slovinčine, doposiaľ publikovala 26 samostatných kníh a rozsiahlych expertíz. V slovenčine naposledy vydala básnickú zbierku Echoechoecho (2013), knihu rozhovorov Existenciály I (2014), dvojjazyčne vydania haiku Fabrika porcelánu (2015) a Tieň súvislostí (2017, spolu s fotografom L. Jakšom), a knihu Bielym atramentom: feministická literárna kritika a gynokritika (2019). Tesne pred vyjdením sú dve jej nové knihy: DiaGnóza L: Cesta okolo hlavy – básňou & Kníhkolotoč a Balans (epistolae, torzá) (obidve 2020). V slovinčine jej naposledy vyšli esejistické zbierky Agonija smisla (2015) a Iniciacije ali književnost onkraj vidnega (2018) a básnická zbierka Rauma Blues (2018). Okrem poézie je tiež autorkou prozaických knižiek Krutokradma (1997), Anjelské utópie (2001, bibliofília) a dvojjazyčne Slovenka na kvadrát (2009, 2011 a 2013, 2. vyd.). Na základe poslednej vznikla rovnomenná kabaretná monodráma v medzinárodnej koprodukcii (réžia N. Upper), ktorá úspešne hosťovala aj na zahraničných pódiách a festivaloch. Jej autorské texty boli preložené do šestnástich jazykov.

Na Slovensku jej udelili Prémiu Alexandra Matušku (1995) a Cenu OSS za najlepšiu knihu roka (2003), nominovaná bola na Cenu Bibliotéky (2011). V Slovinsku získala Literárnu cenu Mira (2018), nominovaná bola na Cenu Marjana Rožanca za najlepšiu esejistickú knihu roka (2016) a medzinárodnú Pretnarovu cenu udeľovanú za kultúrnu diplomaciu (2017). V roku 2014 ju na European Institute for Gender Equality (EIGE) zaradili medzi „Women and Men inspiring Europe“.