Juraj Šebesta: Zu Hause habe ich keine Chance etwas zu maskieren

Môj syn mi napríklad vyslovene závidí, že som dospieval v socializme, hovorí Juraj Šebesta

Ak sa hovorí, že pred svedomím neutečieš, o Jurajovi Šebestovi, nominovanom na tohtoročnú cenu Anasoft Litera, platí malá modifikácia. Pred vlastnou rodinou neutečie. Pred štyrmi rokmi mu vyšla prvá kniha a hneď to mal doma nahnuté. Musel vysvetľovať, odkiaľ vie tak dobre opísať pocity pri nevere. V románe Keď sa pes smeje sa vžil do 15-ročného tínedžera, majiteľa psa Žofky, a člena bežnej bratislavskej rodiny. To, že sám Šebesta má psa Žofku, syna a je ženatý, je „podobnosť čisto náhodná“...