Cesta svetom mystifikácií a výmyslov okolo Franza Kafku

S dielom i menom Franza Kafku je spojených to?ko záhad, tajomstiev a mnohozna?ností, že sa zdá takmer nemožné, aby sa vyše 80 rokov po jeho smrti objavilo ?osi, ?o by jeho obraz ešte vä?šmi skomplikovalo. Za?alo sa to vlastne už tým, že jeho najlepší priate? Max Brod porušil ako vykonávate? Kafkovho závetu svoj s?ub, že všetky jeho rukopisy, okrem už knižne vydaných, zni?í. Neby? Broda, sotva by sa bol svet dozvedel o tomto spisovate?ovi, jednom z najvä?ších. Aj to však so zna?ným oneskorením.

Po druhej svetovej vojne vzniklo ve?a odborných štúdií a monografií, kde sa Kafka vykladal z rozli?ných filozofických h?adísk; aj Brod napísal o priate?ovi dve knihy, bol editorom jeho diela, takže naraz sa tu zdvihla doslova svetová kafkovská vlna, na ktorej sa zviezli aj dvaja ?eskí autori, Michal Mareš a Gustav Janouch.

Tých si vzal teraz na mušku ?eský prekladate? Kafku, kafkológ a literárny historik Josef ?ermák v knihe Franz Kafka, výmysly a mystifikácie (Gutenberg, Praha 2005), kde oboch právom ozna?uje za mystifikátorov, ktorí využili povojnovú kafkovskú konjunktúru a zo svojich náhodných stykov so za?ínajúcim spisovate?om vyrobili nového Kafku, s neoverenými, ba až neuverite?nými vlastnos?ami.

Mareš vo viacerých aj nepublikovaných ?lánkoch tvrdí, že Kafka bol v spojení s ?eskými anarchistami, ?o prebral aj Janouch, ten zasa v oboch nemeckých vydaniach Rozhovorov s Kafkom (prvé z roku 1951, druhé, zna?ne doplnené, z roku 1968) pokladá Kafku za dôverného priate?a a pripisuje mu výroky, ktoré si za to?ké roky v takej koncíznej forme pamäta? nemohol, alebo reprodukuje celé dialogické pasáže, názorovo protire?iace overeným prame?om, za aké pokladáme Kafkove denníky ?i Listy Milene.

Napriek tomu, že už v roku 1963 na liblickej konferencii Goldstücker ozna?il Janouchove Rozhovory za falzifikát, mnohí svetoví kafkológovia ich doteraz citujú ako autentické. Preto bolo celkom správne, že ?ermák sa na knihy oboch mystifikátorov pozrel aj po takom dlhom ?ase okom citlivého komparatistu, ktorý každé podozrivé miesto porovnáva s dôveryhodnými zdrojmi.

Janouch napríklad vložil Kafkovi do úst ve?mi kritický názor na film, no Brod v autobiografii Život plný boj? uvádza, že Kafka miloval prvé filmy, ktoré sa vtedy premietali (bol vraj až unesený ?eským filmom Táta dlouhán). ?ermák okrem toho zistil, že ani Mareš, ani Janouch neve?mi poznali Kafkove diela, no na Janouchovi oce?uje jeho literárne eskamotérstvo, s akým dokázal mystifikova? jednotlivé Kafkove myšlienky alebo úvahy, ?o viacerých bádate?ov mätie doteraz.

Precíznym rozborom štruktúry však zistil, že "myšlenková konstrukce rozhovor?, od úvodního konkrétního podn?tu p?es více-mén? aranžované m?stky sm??ujíci k záv??e?né úvaze, stylizované s obecnou platností a s aforistickou vyt?íbeností, neodpovídá skute?né logice Kafkových myšlenkových pochod?". Aj hodnovernos? niektorých situácií a udalostí ?ermák spochybnil v zhode s Brodovým konštatovaním v autobiografii, že totiž Kafkovi "se dnes p?ipisuje všechno možné, s ?ím nem?l v?bec co d?lat".

?ermák svoju výbornú a priam detektívne zdokumentovanú knihu doplnil aj o osobné portréty oboch mystifikátorov, ktorí boli v mnohom až podozrivé existencie. Taký Janouch si napríklad na svoju obranu vymyslel akési pôvodné zápisky, ktoré sa mu vraj najprv stratili, no potom ich našiel, ale nik ich nevidel. Kniha plná hádaniek, pochybností a nových zistení azda trochu pomôže pri Kafkovej demystifikácii.

JOZEF BŽOCH

(Autor je literárny kritik)

[21. 7. 2005]