Aj v najnovšej Ballovej knihe sa stretávame s rozprávačsky stručným autorom so zmyslom pre vtipnú pointu, ktorý sa však rozhodne nevyhýba drsným pravdám.
Vlada Ballu som si prvýkrát všimol na festivale v Nových Zámkoch. Stál pri barovom pulte, pred ním pivo a slečna. Počas niekoľkodňového festivalu sa pred ním vymieňali len pivo a slečna. Balla zostával, postával, nemihol ani brvou.
Ballových kníh pozvoľna pribúda, jeho osud je jasne daný. Je to bezpochyby osud spisovateľa. Erudovane drsného, rozprávačsky stručného, ladeného skôr na krátku prózu s vtipnou pointou. Nemeniaceho sa autora znovu objaví čitateľ aj v jeho najnovšej knihe V mene otca (Koloman Kertész Bagala a literarnyklub.sk, 2011).
Humoru je podriadená väčšina textov bez ohľadu na to, či v nich napokon úsmevná stránka preváži, alebo sa naladia na tragiku mizérie, číhajúcej v prostredí.
Recent comments