Földvári, Kornel

KORNEL FÖLDVÁRI, zur falschen Zeit (13. 2. 1932) und in der falschen Familie geboren, seit der Pubertät hat er ein kluges System an Pseudonymen ausgearbeitet. Laut der Zeitschrift "KREBS" [RAK] „der populärste unbekannte Autor“. Unter einem vertrauenswürdigen Namen gab er die mit dem Preis Hašeks Lipnica ausgezeichneten Band mit Humoresken "Netypické príbehy" [Untypische Geschichten] (1963)heraus, unter einem anderen Namen eine kleine Monographie über Dušan Polakovič (1987) und unter eigenem Namen debütierte er 1999 knihou O stručnosti. V roku 2003 konečne vydal dlhoočakávanú knihu humoresiek Príbehy z naftalínu (podtitul Humoresky 1963–1977), v ktorej uverejnil prózy zo starých, časom zažltnutých rukopisov a niekoľko aj z Netypických príbehov.

K jeho záľubám patrí publikovanie doslovov – počnúc Bretom Hartom cez Karla Maya až po Agathu Christie a Raymonda Chandlera (ale aj Marka Twaina, Michaila Zoščenka, Karla Čapka a Lasicu so Satinským) – nehovoriac už o prekladaní, najmä z nemčiny (Zweig, Werfel, Enzensberger) a o množstve časopiseckých príspevkov.

No ešte predtým ho stihli (žiaľ, pod vlastným menom) vyhodiť z vysokej, a kým narukoval na jednu zo šácht kladnianskeho revíru, „zrastal s robotníckou triedou“ v Preme Stará Turá. Po návrate do civilu bol trinásť rokov redaktorom Kultúrneho života, resp. Mladej tvorby a po príchode bratských tankov vďaka úspešnému lobovaniu Milana Lasicu rok a kúsok riaditeľom Divadla na korze. Nasledujúcich dvadsať rokov normalizácie prečkal bez možnosti písať i prekladať; živil sa ako obchodná referentka, aby sa nakoniec vynoril ako starecky ufrflaný námestník ministra kultúry. V súčasnosti si užíva zaslúžený odpočinok a balamúti svojho vydavateľa, že pre neho chystá na vydanie ešte mnoho mnoho kníh a zbierku poviedok Príbehy z naftalínu (2003, podtitul Humoresky 1963–1977)