Niektorí spisovatelia by chceli byť najradšej neviditeľní. Ako PAVOL RANKOV. Pri našom rozhovore by si prial mať iba malinkú fotku zozadu a potešilo by ho, keby sme o ňom elektronicky nediskutovali. Asi preto, že má rád tajomno. V týchto dňoch mu vychádza prvý román Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy). Vracia sa v ňom do obdobia, ktoré má na svedomí generácia našich rodičov.
V jednej ankete ste povedali, že Kafkov Josef K. je vaším najväčším hrdinom. Naozaj je?
„Áno, aj zememerač zo Zámku, aj bankový úradník z Procesu. Nielenže nemajú v sebe nijaký vzdor a nestanú sa z nich rebeli, ale si ani nikdy neuvedomia, že všetko okolo nich je veľmi čudné. Stále sa snažia pozerať sa na absurdnú situáciu normálnymi očami. V živote to môže byť často takisto. “
Dá sa pri písaní vyhnúť iracionálnym pocitom?
Recent comments