Eine Poesie verborgener Traurigkeit aus der Optik der Gleichgültigkeit

Poézia Viery Prokešovej si aj po piatich básnických zbierkach zachováva - od debutu Cudzia z roku 1984 - svoje tvarové a myšlienkové hodnoty.

Strohý názov najnovšej zbierky Viery Prokešovej Vanilka (vyd. Petrus, Bratislava 2007, ilustrácie Viera Kraicová) poukazuje výrečne na opak lyrického krasorečnenia. Jej báseň býva spravidla iba niekoľkoveršovou, zovretou výpoveďou, pričom však nehovorí málo.