Verseonline

Chcem hovoriť o Erikovi Jakubovi Grochovi: nie ako o autorovi, básnikovi, rozprávkarovi, hoci bez tohto podložia by neexistoval ani Groch - editor, vydavateľ, grafický dizajnér, tak ako ho poznáme z viacerých edičných projektov.

Jeho raná vydavateľská zdatnosť bola samizdatnosť - v kotolniach socializmu sa podieľal na projektoch Trinásta komnata a Nacelle. Neskôr k nim pribudla Tichá voda. Týmito zborníkmi sa prihlásil k žánru almanachu, ktorý poznáme z literárnej histórie najmä z romantizmu (almanachy Nitra, Plody). Pre Erika Jakuba Grocha je podobné nemanifestačné prihlasovanie sa k tradícii charakteristické.

Knihy z dielne

Svoje vydavateľské zámery realizoval v Knižnej dielni Timotej. Práve tu sa začína naplno prejavovať niečo, čo nazývam diskrétnou typografiou Erika Jakuba Grocha. Pod typografiou v tomto prípade nemám na mysli iba grafickú úpravu kníh. Je to Grochova sústavná a vnútorná prítomnosť pri každom konkrétnom diele, od uvažovania o vydaní, výbere spolupracovníkov, starostlivosti o materiálnu stránku knihy (papier, obálka, väzba) až po určenie formátu, výber fotografie autora a sprievodných materiálov (plagáty, letáky, katalógy). A hoci nie je Erik Jakub Groch profesionálne vyškoleným grafickým dizajnérom, knihy z jeho "dielne" poznať na pultoch kníhkupectva na prvý pohľad. Svoju pečať dokonca vtláča aj knihám, ktoré upravuje pre iné vydavateľstvá - autorské knihy L´acinéma, To pre Drewo a srd, Druhá naivita pre Edition Ryba...